Starostlivosť o kúzelné tvory

22. července 2011 v 15:58 | Amy Ametist |  Učebne

Predmet - Starostlivosť o kúzelné tvory
Profesorka - Amy Ametist
Email na úlohy - domace.ulohy@centrum.sk

Vstúpiť

1. O autorovi

Newton ("Mlok") Artemis Fido Scamander sa narodil roku 1897. K záujmu o bájeslovná zvieratá ho viedla jeho matka, ktorá bola nadšenou chovateľkou ušľachtilých hipogryffů. Po absolvovaní školy čarov a kúziel v Bradaviciach nastúpil pán Scamander na ministerstvo do oddelenia pre dohľad nad kúzelnými tvormi.Po dvoch rokoch strávených v oddelení pre relokáciu domácich škriatkov, rokoch, ktoré sám popisoval ako "neuveriteľne nudná", bol preložený do divízie zvierat, kde mu fenomenálny znalosti bizarných čarovných tvorov zabezpečili rýchly služobný postup.
Ako prakticky jediný a výhradný autor Registra vlkolakov, vydaného roku 1947, tvrdil, že nejpyšnější je na to, že sa mu podarilo presadiť zákaz experimentálneho kríženia, ktorý bol uzákonený roku 1965 a ktorý na území Británie dokonale znemožňuje vyšľachtenie nových nezkrotitelných oblúd.
Práca, ktorú pán Scamander vykonával pri Ústavu pre výskum a kontrolu drakov, ho viedla k mnohým výskumným cestám do zahraničia, pri ktorých zhromaždil informácie pre svoj celosvetovo preslávený bestseller "Fantastická zvieratá a kde je nájsť", ktorý vychádza dnes už vo svojom výročnom, stém , vydanie.
Mlok Scamander je nositeľom Merlinových poriadku druhého stupňa, ktorý dostal za svoje služby pri štúdiu čarovných zvierat, teda magiozoologie. Po ukončení aktívnej kariéry trávil čas v Dorsete s manželkou Porpentinou a ochočenými maguáry. Newton "Mlok" Scamander sa dožil 112 rokov a zomrel v roku 2009.Jeho práce však žije ďalej a s ňou aj on.

2. Predslov

Keď som bola požiadaná, aby som napísala predslov k výročnému, stému, vydanie slávnej knihy "Fantastická zvieratá a kde je nájsť", bola som nanajvýš potešená a poctená. Takáto možnosť sa naskytla len niekoľkých málo čarodejníkom, vrátane napríklad slávneho Albusa Dumbledora, ktorého predslov sa v knihe udržala po mnoho ďalších vydaní.
Kniha "Fantastická zvieratá a kde je nájsť" je, i cez svoj pokročilý vek, stále ešte jedným z najlepších úvodov do starostlivosti o zázračné tvory, čo prinajmenšom dokazuje aj to, že za dobu svojej existencie došla v Británii už k tomuto nepochybne obdivuhodnému počtu vydania a že je oficiálny učebnicou starostlivosť o čarovné tvory v mnohých čarodejníckych školách po celom svete.
Som za to rada, pretože vďaka tomu aj nová generácia môže zažiť tie úžasné pocity, ktoré vo Vás vzbudzuje listovanie v tejto knihe. Pocity prieskumníka v ďalekých krajoch, objavujúcich nové, neznáme a záhadné tvory. Vyložene vás to núti vybehnúť do najbližšieho lesa a začať pátrať.
A tak je to správne. Magiozoologie je nádherný a dobrodružný odbor, ktorý si zaslúži záujem. A táto kniha ho rozhodne v študentoch vzbudzuje. Týmto vzdávam hold pamiatke mloka Scamandera a prajem Fantastickým tvorom ešte aspoň jednu ďalšiu stovku vydania.
Elbe Vrannisová
Odbor pre dohľad nad kúzelnými tvormi, lovkyňa a krotitelka.


3. O tvoroch

Toto dielo mloka Scamandera je úvodom do štúdia starostlivosti o zázračné tvory.V zozname jednotlivých tvorov nájdete čarovné tvory bežné, ako aj vzácne, ale významné, a tiež niekoľko veľmi zvláštnych, ktoré autor vybral z nepreberného množstva nových druhov, ktoré na svojich cestách poznal.
Tvorovia sú zoradenie podľa abecedy a každému tvorovia je priradené označenie v podobe jedného až piatich "X" (zoznam uvedený nižšie), podľa ich nebezpečnosti (prípadne iné význačnosti, napríklad vzácnosti, či svojbytnosti u národov, ktoré odmietli nechať si uznať štatút osoby, ako sú napríklad kentauri).
O problematike delenie kúzelných tvorov, definície termínu zviera, či problému ukrývanie čarovných tvorov bude hovoriť v iných publikáciách, alebo na hodinách Starostlivosť o čarovné tvory.
Zoznam tvorov:
Akromatnule XXXXX
Auguron XX
Bazilisk XXXXX
Běhnice XXX
Blátoplaz XXX
Blikač XX
Bodloš XXX
Bubák XXX
Bublinatka XXX
Černovřes X
Čmelotrysk XXX
Dlaždičoun XXX
Draci XXXXX
Drsnochvost XXX
Duhovec XXX
Dvoubřitník XXX
Fénix XXXX
Záhrobného ducha XXX
Gryf XXXX
Hafoň XXX
Hastrmanec XXXX
Hipogryf XXX
Hipokampus XXX
Hrabák XXX
Hrboun XXX
Chlpáča XX
Chiméra XXXXX
Jednorožec XXXX
Jedomet XXX
Jehlanka XXX
Karkulinka XXX
Kentaur XXXX
Kluběnka XX
Kůrolez XX
Leprechauni XXX
Lesné mužíček XXXX
Maguár XXX
Mantichora XXXXX
Mečoroh XXXX
Mesačník XX
Mizenka XXXX
Morský had XXX
Dementor XXXXX
Nundu XXXXX
Obroun XXXX
Ohňový krab XXX
Okamie XXXX
Okrídlený kôň (XX - XXXX)
Pastelníček XXX
Pětinoh XXXXX
Pogrebin XXX
Polovida XXXX
Popelec XXX
Ramora XX
Rotulice XXX
Runovec XXXX
Salamandra XXX
Sfinga XXXX
Smrtiplášť XXXXX
Svrček XXX
Šotek XX
Tlustobřich XX
Tlustočerv X
Troll XXXX
Trpaslík XX
Tryskochvostý škrot XXXX
Tůňodav XXXX
Víla XX
Vlkolak XXXXX
Vodné ľud XXXX
Všudylezka XX
Yetti XXXX
Zlatonoska XXXX
Zmíráček XX


Akromatula

Acromantula (Acromantula) je obludný osmioký pavúk, ktorý je schopný ľudskej reči. Pochádza z Bornea, kde obýva oblasti neprůstupné džungle. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré pokrývajú celé jeho telo, veľké rozpätie nôh, ktoré v niektorých prípadoch dosahuje až pätnásť stôp, klepetá, ktorá zreteľne a hlasno cvakajú, ak je ktorými acromantula vzrušená alebo rozzúrená a jedovatý sekrét. Acromantula je mäsožravá a dáva prednosť väčšej koristi. Na zemi splieta pavučiny tvare kupoly. Samičky sú väčšie než samčekovia a sú schopné naklásť naraz až sto vajec; tie sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážových nafukovacích lôpt. Mláďatá sa z vajec vykľujú po šiestich až ôsmich týždňoch. Vajcia ktorými acromantula sú odbor pre dohľad nad čarodejníckymi tvory zaradená do kategórie A neobchodovatelného tovar, čo znamená, že ich dovoz alebo predaj sa trestá prísnymi pokutami.
Podľa oficiálneho názoru vyšľachtili tohto tvora kúzelníci, pravdepodobne za účelom ochrany svojich obydlí či skrytých pokladov, ako k tomu s kúzelne vytvorenými obludami často býva. Napriek svojej takmer ľudskej inteligencii je ktorými acromantula nevycvičitelná a pre čarodejníkov aj muklov predstavuje veľké nebezpečenstvo.
Povesti o tom, že bola založená kolónia Acromantula v Škótsku, zostávajú neoverené.

Auguron

Auguron (Augurey) žije v Británii a Írsku, hoci ho niekedy možno nájsť aj inde v severnej Európe. Zeleno auguron je vyziabnutý a trúchlivo vyzerajúci vták, ktorý trochu pripomína malého podvyživeného supa. Je nesmierne plachý, hniezdi v pichľavých a tŕnistých kríkoch, živí sa veľkými druhy hmyzu a vílami, lieta iba za hustého dažďa a inak zostáva ukrytý vo svojom hniezde v tvare slzy.
Auguron vydáva charakteristické hlboké rozochvelé húkanie, ktoré sa kedysi považovalo za predzvesť smrti. Kúzelníci sa hniezdam auguronů vyhýbali zo strachu, aby nepočuli to srdcervúce volanie, a predpokladá sa, že nejeden kúzelník podľahol srdcovej mŕtvici, keď míňal tŕnistý ker a začul nárek nevideného augurona. Neskôr sa však vďaka trpezlivému prieskumu zistilo, že auguron svojím spevom iba oznamuje príchod dažďa. Od tej doby sú auguroni v móde ako domáci prostriedok predpovedanie počasia, mnohí čarodejníci však ťažko znášajú jeho prakticky nepretržité kvílenie počas zimných mesiacov. Ako brká na písanie sú perá auguronů nepoužiteľné, pretože odpudzujú atrament.
Bazilisk

Prvého Baziliska (Basilisk), o ktorom sa zmieňujú oficiálne záznamy, vypestoval Herpa Prehnití, grécky černokňažník a hadie jazyk, ktorý po dlhom experimentovanie zistil, že vysedí ak ropucha slepačie vajcia, vyliahne sa z neho obrovský plaz s neobyčajne nebezpečnými schopnosťami.
Bazilisk je žiarivo zelený plaz, ktorý dorastá do dĺžky až päťdesiatich stôp. Samec má na hlave šarlátový chochol. Má mimoriadne jedovaté zuby, jeho najnebezpečnejší útočnou zbraňou je však pohľad jeho veľkých žltých očí.Každého, kto do nich priamo pozrie, čaká okamžitá smrť.
Ak má dostatok potravy (bazilisk je schopný zožrať akéhokoľvek cicavca, vtáka aj väčšinu hadov), môže sa dožiť skutočne úctyhodného veku. Bazilisk Herpa Smradľavého žil údajne takmer deväťsto rokov.
Pestovanie baziliškov bolo vyhlásené za nezákonné už v stredoveku, hoci v praxi sa ľahko tají - ak príde kontrola z odboru pre dohľad nad kúzelnými tvormi, stačí jednoducho slepačie vajcia vytiahnuť spod ropuchy. Pretože však baziliškov nedokáže ovládať nikto okrem hadích jazykov, sú černokněžníkům rovnako nebezpeční ako komukoľvek inému a podľa oficiálnych záznamov nebol v Británii bazilisk Videli prinajmenšom štyristo rokov.


Běhnice

Běhnice (Doxy) sa často omylom považuje za vílu (pozri kapitolu víly), hoci je úplne iným živočíšnym druhom. Rovnako ako víla má miniatúrne ľudskú podobu, telo běhnice je však pokryté hustým čiernym ochlpením a má po jednom páre rúk i nôh navyše. Krídla běhnice sú silné, zakrivená a lesklá, takže sa veľmi podobajú krídlam chrobáka. Běhnice dávajú prednosť chladnému klímy a nachádzajú sa na celom území severnej Európy a Severnej Ameriky. Kladú až päťsto vajíčok naraz a zahrabávajú ich do zeme. Mláďatá sa liahnu za dva až tri týždne.
Běhnice majú dva rady ostrých jedovatých zubov. Pri ich uhryznutie by mal postihnutý aplikovať príslušné sérum.

Blátoplaz

Blátoplaz (Dugbog) je obyvateľov bažín, ktorého nájdeme v Európe, v Severnej Amerike i Južnej Amerike. V nehybnom stave sa podobá kusu ztrouchnivělého dreva, pri bližšom ohliadka však objavíme labky s plávacími blanami a veľmi ostré zuby. Nečujne sa zakrádajú a prepláva barinatými mokraďami, živí sa predovšetkým malými cicavcami a dokáže škaredo poraniť členky okoloidúcich ľudí. Najobľúbenejší pochúťkou blátoplaze je však mandragora. Pestovatelia mandragory dobre poznajú prípady, keď uchopí za listy jeden zo svojich výstavných kúskov a nájdu pod nimi len ohlodaný pahýľ, ktorý po sebe zanechal blátoplaz.


Blikač

Blikač (Clabbert) je tvor žijúci v korunách stromov, ktorý vyzerá ako akýsi kríženec opice a žaby. Pôvodne pochádza z južných amerických štátov, neskôr však bol odtiaľ vyvezený do celého sveta. Jeho hladká a holá koža má mramorovo zelenú farbu, medzi prsty na rukách i nohách má plávacie blany a paže aj nohy má dlhé a silné, čo mu umožňuje preskakovať z konára na konár s obratnosťou orangutana.Na hlave má krátke rohy a široká ústa, ktorá ako by bola skrivenie v úškľabkom a sú plné ako britva ostrých zubov. Hlavnou potravou blikače sú drobné jašterice a vtáky.
Najvýraznejším charakteristickým znakom blikače je veľká bradavice uprostred čela, ktorá sčervenie a bliká, cíti ak tvor nejaké nebezpečenstvo. Americkí kúzelníci kedysi chovali blikače vo svojich záhradách, aby ich včas varovali pred príchodom muklov, Medzinárodné združenie kúzelníkov však stanovilo pokuty, ktoré tomuto zvyku do značnej miery urobili prietrž. Stromy, ktoré boli v noci plné žiariacich smeroviek, pôsobili síce dekoratívne, priťahovali však príliš mnoho muklov, ktorí sa chceli spýtať, prečo majú ich susedia ešte v júni inštalovanej vianočné osvetlenie.


Bodloš

Bodloše (Knarl), ktorý sa vyskytuje v severnej Európe av Severnej Amerike, si muklovia zvyčajne pletú s ježkom. Tieto dva živočíšne druhy sú od seba skutočne nerozoznateľné, až na jeden dôležitý rozdiel v správaní: necháte Ak na záhrade niečo na jedenie pre ježka, prijme váš dar a pochutí si na ňom, zatiaľ čo ak ponúkne niekto potravu bodlošovi, vedie ho to k domnení, že sa ho hospodár snaží vlákať do pasce, takže z pomsty spustoší všetky úžitkové i okrasné rastliny, ktoré hospodár na záhradke pestuje. Mnoho muklovských detí bolo obvinených z vandalizmu. Hoci skutočným vinníkom bol dotknutý bodloš.

Bubák

Strašidlo, ktoré menia tvar. Vie na seba vziať podobu čohokoľvek, čo nás podľa jeho názoru najviac vydesí. Pri strete s prízrak je lepšie, ak je pokope viac ľudí - bude totiž zmätený a dokáže sa ťažko rozhodnúť, čo sa premeniť. Bubák je možné zneškodniť kúzlom riddikulus, ktoré ho donútia vziať na seba podobu niečoho veľa zábavného. Smiech ho vykoľají natoľko, že zmizne.


Bublinatka

Bublinatka (Plimpy) je guľovitá striekaná ryba, pre ktorú sú charakteristické dve dlhé nohy zakončené prsty s plávacími blanami. Obýva hlboká jazera, v ktorých pláva tesne pri dne a hľadá potravu; najradšej má vodné slimáky. Bublinatka nie je nijako zvlášť nebezpečná, aj keď s obľubou ohrýza nohy a oblečenie plavcov.Vodné ľudia ju považujú za obtiažneho parazita a zbavujú sa jej tým, že jej gumovité nohy zaviažu na uzol. Bublinatku, ktorá nemôže kormidlovať, potom odnesie voda; nevráti sa, kým sa nerozviaže, čo môže trvať celé hodiny


Černovřes

Černovřes (Horklump) pochádza zo Škandinávie, dnes je však rozšírený po celom území severnej Európy. Podobá sa mäsité ružovkasté hube, pokryté riedkymi a pevnými čiernymi štetinami. Černovřes sa veľmi rýchlo rozmnožuje a počas niekoľkých dní je schopný kompletne zamoriť priemerne veľkú záhradu. Miesto korienkov zapúšťa do zeme šľachovité chapadélka, ktorá hľadajú dážďovky, ktoré sú najčastejším pokrmom. Černovřes je obľúbenou pochúťkou trpaslíkov, žiadne jeho ďalšie využitie nie je známe.


Čmelotrysk

Čmelotrysk (Glumbumble) žije v severnej Európe. Je to lietajúci hmyz s hebkými šedými chlpy, ktorý produkuje sladkú šťavu s melancholickými účinky, už sa užíva ako lieku proti hystérii vyvolanej požitím listov hořečníku. Sú známe prípady, keď zamoril včelie úle s katastrofálnymi následkami pre med. Čmelotryskové hniezdia v tmavých a opustených kútoch, ako sú duté stromy a jaskyne. Živí sa žihľavou.

Dlaždičoun

Dlaždičoun (Jarvey) sa vyskytuje v Británii, Írsku a Severnej Amerike. Prakticky vo všetkom sa podobá prerastené fretke, od ktorej sa líši len tým, že vie hovoriť.Skutočný rozhovor však presahuje duševné schopnosti dlaždičouna, ktorý sa preto zvyčajne obmedzuje na krátke (a často vulgárne) frázy, ktoré zo seba chrlia takmer v nepretržitom prúde. Dlaždičouni žijú väčšinou pod zemou, kde prenasledujú trpaslíkov, hoci nepohrdnú ani krtkov, krysami a hraboše.


Draci

Drak (Dragon) Ako pravdepodobne najznámejší zo všetkých fantastických zvierat patrí draci k tým, ktoré sa najťažšie skrývajú. Samice sú zvyčajne väčšie a agresívnejšie ako samce, k žiadnemu drakovi ani dračicu by sa však nemal približovať nikto okrem maximálne obratných a vyškolených kúzelníkov. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy sú napospol obdarené silnými kúzelnými vlastnosťami, dračie vajce sú však klasifikovaná ako neobchodovateľné tovar kategórie A.
Existuje desať plemien drakov, ktorých príslušníci sa však príležitostne krížia a výsledkom sú zriedkavé hybridný exempláre.

Drsnochvost

Drsnochvosti (Nogtail) sú démoni žijúci vo vidieckych oblastiach na celom území Európy, Ruska a Ameriky. Podobajú sa zakrpateným prasiatkam s dlhými nohami, ježatými pahýlovým chvostom a úzkymi čiernymi očami. Drsnochvost má vo zvyku vkrást sa do prasačieho chlieva a sať mlieko obyčajné svine spolu s jej vlastnými mláďatami. Čím dlhšie zostane neodhalený a čím väčšie veľkosti dorastie. Tým dlhšie stíhajú statok, na ktorý sa votrel, rôzne pohromy.
Drsnochvost je neobyčajne rýchly a ťažko sa chytá, ak je však zahnaný za hranice statku čisto bielym psom, nikdy sa už nevráti. Odbor pre dohľad nad kúzelnými tvormi (poddivízie domácich škodcov) za týmto účelom chová tucet albínských stavače.

Duhovec

Duhovec (Streeler) je gigantický slimák, ktorý každú hodinu mení farbu a zanecháva za sebou stopu tak jedovatú, že všetky vegetácie, cez ktorú prelezie, zaschnú a zhorí. Pôvodne sa duhovec vyskytoval v niekoľkých afrických krajinách, úspešne ho však pestujú aj kúzelníci v Európe, Ázii a na oboch amerických kontinentoch. Ako domáce zviera ho správajú ľudia, ktorým sa páči jeho kaleidoskopické zmeny farieb a jeho jed je jednou z niekoľkých málo známych látok, ktoré dokážu usmrtiť černovřesy.

Dvoubřitník

Dvoubřitník (Mackled Malaclav) je suchozemský tvor, vyskytujúce sa väčšinou v kamenistých oblastiach Európy. Značne sa podobá homára, v žiadnom prípade by sa však nemal jesť, pretože jeho mäso je pre ľudí nestráviteľné a vyvoláva vysoké horúčky, sprevádzané škaredú zelenkavo vyrážkou.
Dvoubřitník dorastá do dĺžky až dvanástich palcov a má bledosivú farbu s tmavozelenými škvrnami. Živí sa drobnými kôrovcami a niekedy sa pokúša napádať aj väčšie korisť. Uhryznutie dvoubřitníka má neobvyklý vedľajší účinok spočívajúci v tom, že obeť je po dobu až jedného týždňa po svojom zranení prenasledovaná obrovskou smolou. Uhryzne Ak vás, mali by ste sa vyvarovať všetkých stávok, rizík a špekulatívnych podnikov, pretože obeť dvoubřitníka v nich nemá šancu na úspech.

Fénix

Fénix (Phoenix) je majestátny jasne červený vták veľkosti labute s dlhým zlatým chvostom, zobákom a škáry. Hniezdi na horských vrcholoch a vyskytuje sa v Egypte, v Indii av Číne. Fénix sa dožíva obrovského veku, pretože má schopnosť regenerácie; keď jeho telo začne javiť známky opotrebovanosti, vzplanie a zhorí az popola znovu povstane malé kurča. Fénix je mierumilovný tvor, nie je známe, že by kedy zabil iného živého tvora - živia sa výhradne bylinami. Podobne ako tlustobřich (pozri kapitolu tlustobřich) vie kedykoľvek zmiznúť a znovu sa objaviť.Spev fénixa pôsobí čarovne: zvyšuje údajne odvahu ľudí čistého srdca av nečistých srdciach vyvoláva strach. Slzy fénixa majú silné liečivé účinky.


Ghúl

Ghúl (Ghoul) je síce škaredý, nie je to však tvor nijako zvlášť nebezpečný. Podobá sa trochu slizkému kolozubému obrovi a sídli obvykle na pôdach alebo v stodolách patriacich čarodejníkom, kde sa živí pavúkmi a morami.Hlasno skučí a občas okolo seba hádže rôznymi predmetmi, v zásade je však veľmi prostomyslný av prípade, že na neho niekto narazí, pri najhoršom výhražne vrčí. Pri odboru pre dohľad nad čarodejníckymi tvory síce existuje špeciálna skupina na odstraňovanie záhrobného ducha, ktará tieto tvory vypudí z príbytkov, ktoré prešli do muklovských rúk, v čarodejníckych rodinách sa však záhrobného ducha často stáva vďačným námetom diskusií či dokonca rodinným maznáčikom.


Gryf

Gryf (Griffin) pochádza pôvodne z Grécka a je to tvor s prednými nohami a hlavou gigantického orla, ale s telom a zadnými nohami leva. Rovnako ako sfingy (pozri kapitolu sfinga) sú aj gryfové čarodejníkov často využívaný ku stráženiu pokladov.Gryfové sú síce divé a nahnevaní, sú však známe prípady niekoľkých málo obratných kúzelníkov, ktorí sa s niektorým grifov spriatelili. Gryfové sa živia surovým mäsom.


Hafoň

Hafoňové (Crup) pochádzajú z juhovýchodnej Anglicka. Až na rozoklaný chvost sa veľmi podonají foxteriérovi. Hafoň je takmer určite kúzelnícke vyšľachtený pes, pretože je vášnivo lojálni voči čarodejníkom, zatiaľ čo na muklov reaguje divoko a nahnevane. Je vynikajúcim likvidátorom všetkého nepotrebného a zožerie čokoľvek od trpaslíkov až po staré pneumatiky. Povolenie k chovu hafoňe možno získať od oddelenia pre dohľad nad čarodejníckymi tvory po absolvovaní jednoduchého testu, ktorým čarodejnícky žiadateľ preukáže, že je schopný hafoňe ovládať aj v oblastiach obývaných muklami. Majitelia hafoňů sú zo zákona povinní im vo veku šiestich až ôsmich týždňov kupírovať chvost bezbolestným utínacím kúzlom, aby si ho muklovia nevšimli.


Hastrmanec

Hastrmanec (Kelpie) je britský a írsky vodný démon, ktorý na seba dokáže brať rôznu podobu, aj keď najčastejšie sa objavuje ako kôň s orobincem miesto hrivy.Keď nič netušiaci obeť zláka k tomu, aby na neho nasadla, potopí sa priamo ku dnu svojej rieky či svojho jazera, jazdca zožerie a jeho vnútornosti nechá vyplávať na hladinu. Správnou metódou, ako hastrmance premôcť, je pomocou umisťovacího kúzla mu cez hlavu prehodiť uzdu, ktorá ho zmení v poslušné a neškodné zviera.
Najväčšie hastrmanec sveta sa nachádza v škótskom jazere Loch Ness as obľubou na seba berie podobu morského hada (pozri kapitolu Morský had).Pozorovatelia Medzinárodného združenia kúzelníkov zistili, že nemajú čo dočinenia s morským hadom, keď videli, ako sa pri príchode muklovských vyšetrovateľov premenil vo vydru, a keď bol vzduch znovu čistý, opäť sa zmenil na hada.


Hipogryf

Hipogryf (Hippogriff) pochádza z Európy, hoci dnes ho možno nájsť po celom svete. Má hlavu obrovského orla a konské telo. Hipogryf je možné skrotiť, mali by sa však o to pokúšať iba školení odborníci. Každý, kto sa k hipogryf približuje, by mu mal uprene hľadieť do očí. Úklon znamená prejav dobrého úmyslu. Ak hipogryf pozdrav opätuje, je bezpečné pristúpiť k nemu bližšie.
Hipogryf vyhrabáva zo zeme hmyz, je však tiež schopný jesť vtáky a drobné cicavce. Gravidné hipogryfové si na zemi budujú hniezda, do ktorých znášajú po jednom veľkom a krehkom vajcami, z ktorého sa počas dvadsaťštyri hodín vyliahne mláďa. Mláďa hipogryf by najneskôr do jedného týždňa malo byť schopné lietať, niekoľko mesiacov však trvá, než dokáže sprevádzať rodičia na dlhších cestách.


Hipokampus

Hipokampus (Hippocampus), ktorého pravlasťou je Grécko, má hlavu aj predná časť tela konskú naopak zadná časť a chvost pripomínajú gigantickú rybu. Hoci sa tento živočíšny druh obvykle nachádza iba v Stredozemnom mori, roku 1949 vodné ľud neďaleko pobrežia Škótska chytil a následne skrotil prekrásny exemplár modrého Grošák. Hipokampus kladie veľká polopriehľadná vajcia, ktorých škrupinou je vidieť pulke.

Hrabák

Hrabák (Niffler) je britskej zvieratko. Toto huňatej čierne stvorenie s pretiahnutým čumákom si vyhrabáva chodbičky v krajine a má záľubu vo všetkom, čo sa blyští.Škriatkovia často Hrabák správajú a nechávajú ich hrabať hlboko do zeme a hľadať poklady. Hrabák je síce mierumilovný a dokonca prítulný tvor, môže však spôsobiť škody na majetku a za žiadnych okolností by sa nemal správať v dome.Hrabáč africký žijú v brlohoch až dvadsať stôp hlboko pod povrchom zeme av jednom vrhu mávajú šesť až osem mláďat.

Hrboun

Hrboun (Murtlap) je krysovitý tvor, ktorého nájdeme v pobrežných oblastiach Británie. Na chrbte má výrastok, pripomínajúce vzhľadom morské sasanky. Ak sa tieto výrastky naloží a sníva, podporujú odolnosť voči kliatbam a urieknutím, príliš veľká dávka však môže vyvolať rast odpudivých červených chlpov v ušiach.Hrbouni sa živí kôrovce a nohami každého, kto je natoľko neopatrný, že na nich šliapne.

Chlpáča

Chlpáča (Porlock) je strážca koní, vyskytujúce sa v anglickom Dorsete av južnom Írsku. Má dlhú chlpatú srsť, obrovské množstvo hrubých vlasov na hlave a neobyčajne veľký nos. Chodí po dvoch nohách zakončených kopytami. Ruky má malé a zakončené štyrmi sukovitými prsty. Plne vzrástol chlpáča sú asi dve stopy vysokí a živia sa trávou. Chlpáča je plachý a jediným zmyslom jeho života je stráženie koní. Možno ho nájsť schúleného v slame v stajniach alebo ukrytého uprostred stáda, ktoré chráni. Chlpáča nedôverujú ľuďom a pri ich príchode sa vždy schovajú.


Chiméra

Chiméra (Chimaeru) je zriedkavo sa vyskytujúca grécka obluda s levou hlavou, telom horské kozy a dračím chvostom. Ako divoký a krvilačný tvor je chiméra neobyčajne nebezpečná. Je známy prípad úspešného zabití chiméry a onen nešťastný kúzelník, ktorému sa to podarilo. Bol vynaloženým úsilím natoľko vyčerpaný, že krátko potom spadol zo svojho okrídleného koňa a zabil sa. Vajcia chiméry sú klasifikované ako neobchodovateľné tovar kategórie A.


Jednorožec

Prekrásne zviera vyskytujúce sa vo všetkých lesnatých oblastiach severnej Európy. V dospelosti má podobu snehobieleho kone s rohom, žriebätá sú po narodení zlatá, v dospievania sa ich farba mení na striebornú. Roh, vlásie a krv jednorožca majú veľmi účinné čarovné vlastnosti. Vlásie sa napríklad vkladajú do kúzelníckych prútikov, roh je súčasťou niektorých lektvarov, krv udrží akúkoľvek bytosť pri živote, aj keby ju od smrti delil len vlások. Ten, kto krv požije, ale od tej chvíle žije len napoly av zatratenia, lebo zabiť jednorožca je veľká ohavnosť, a tak tohto spôsobu používa iba ten, kto už nemá čo stratiť (príklad lorda Voldemorta).Styku s ľuďmi sa jednorožec vyhýba, má veľmi svižné nohy, takže sa dá ťažko chytiť. Priblížiť sa k sebe dovolí skôr čarodejnici ako kúzelníkovi.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama